Životopis autora

September 11th, 2010

Samo Chalupka- jeden z najstarších štúrovských básnikov sa narodil 27. februára 1812 v národne uvedomelej rodine Anny a Adama Chalupku v Hornej Lehote. Bola to aj vedecky a umelecky nadaná rodina. Napríklad jeho starší brat Ján Chalupka bol profesorom na Kežmarskom lýceu.

   Už ako mladý mal záujem o vzdelanie. Prvé vedomosti získava vo svojom rodičovskom dome, ale akonáhle dovŕši 9. rok svojho života, odchádza študovať na nižšie gymnázium na Gemer, neskôr prechádza na Kežmarské lýceum, pretože sa chce naučiť po nemecky, a preto, aby bol pod dozorom svojho brata Jána. Pobudne tu iba dva roky a už v roku 1825 odchádza do maďarského mesta Rožňavy, kde pokračuje v štúdiu
a práve tu sa u neho prejavuje láska k literatúre a k rodnému jazyku.
O dva roky prechádza na Bratislavské lýceum, kde je pod vplyvom významných akademikov, filozofov a historikov. Tu, 25.októbra 1828, zakladá „Knihovnu“, kde je najskôr knihovníkom a neskôr predsedom a o rok na to, spoločne s niektorými priateľmi zakladá spoločnosť „Literárna jednota “pri Ústave řeči a literatury československé.

    V roku 1829 prichádza Ľudovít Štúr a Samo Chalupka sa stáva jeho dobrým priateľom a neskôr radcom. V tomto období zakladá vlastné Repertorium dispositionum a tým sa uňho začína cesta básnika.

    O rok na to v Poľsku vypuklo povstanie a Samo horliaci za slobodu poľského národa tam odchádza ako dobrovoľník. Po roku sa dostáva do bojov v Haliči, kde sa zraní.

    Koncom júna 1832 sa Samo lúči s Bratislavou a odchádza ako vychovávateľ do rodiny Maximiliána Kubínyiho do Demänovej. No nezostáva tam dlho a už v roku 1833 odchádza do Viedne, kde chce študovať na nemeckých vysokých školách. Po zakázaní týchto štúdií ostáva vo Viedni a tam nastúpi na ev. teologickú fakultu. Tu sa stýka s poľskými emigrantmi a zakladá spolok Vzájomnosť .Spriatelí sa s Alexandrom B. Vrcovským a spolu s ním pôsobí na činnosť slovenského krúžku v Bratislave.Stretá sa taktiež s Jánom Kollárom, ktorý mu symbolicky odovzdáva pero ako svojmu nástupcovi.Od roku 1834 pôsobí ako farár v Chyžnom a neskôr v Jelšavskej Teplici. O rok na to začína chorľavieť, no aj napriek tomu sa 18. januára 1836 žení v Dolnom Kubíne s Eufrozénou Thuranskou.

    V Hornej Lehote mu 5. júla 1840 umiera otec a on preberá po ňom faru a popritom pracuje ako člen redakcie na Spěvníku evanjelickom.      

   
-2-

   O niečo neskôr ho navštívi Božena Němcová, ktorá prichádza opätovne na Slovensko. Samo Chalupka ju do istej miery ovplyvní, pretože neskôr začína Božena Němcová používať našu ľudovú slovesnosť vo svojich dielach. Božena Němcová mu taktiež poslala Babičku, pretože chcela poznať jeho názor na toto dielo.

    A práve teraz začína vydávať svoje básne a piesne.

    Ku koncu svojho života Samo Chalupka úplne stráca svoj zrak a tesne po smrti svojej ženy, 10. mája 1883, zomiera vo svojej rodnej dedine, Hornej Lehote. Je tam aj pochovaný v rodinnej mohyle.

    Na mohyle je nápis, ktorý si sám navrhol pred svojou smrťou a tento epitaf presne vystihuje jeho život:

            

                     „Pravde žil som, krivdu bil som,

                    verne národ svoj ľúbil som!“ /-1