Charakteristika postáv

   V básni sa nachádza iba jedna individuálna postava a to cár. No vystupuje tu takzvaný kolektívny hrdina, ktorého v tomto prípade znázorňuje slovanská družina junákov, bojujúcich za slobodu.

   Autor ich opisuje slovami:

                     „Pobelavé kaderie šije im otáča,

                     modré ich oči bystro vokolo so páča.

                     Rastom sú jak jedle, pevní ani skala,

                      Zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“ /-9

   Týchto pár veršov dosť jasne vystihuje vonkajšie vlastnosti Slovanov ako národa.Napríklad ,,modré oči“ ako aj celý štvrtý verš vyjadrujú jednotnosť Slovanov a to aj podľa vonkajšieho vzhľadu. To tiež dokazuje verš ,,Rastom sú jak jedle, pevní ani skala,“ v ktorom je opísaná aj ich súdržnosť a sila. Chalupka chcel zvýrazniť Slovanov ako jeden celok, ktorý drží spolu. Dokázal to tým, že im dal rovnaké vlastnosti.  

   Čo sa týka vnútorných vlastností, v diele ich autor nepomenúva priamo no dajú sa z jeho slov vycítiť. Spomína tu napríklad pracovitosť, ktorá je typická pre Slovanov: 

                    „…máme pri vernej práci vždy svoj kus chleba …“ /-10

   No v tomto verši je opísaná ešte jedna vlastnosť. Je to slovanská skromnosť. Autor ju zdôrazňuje chlebom, ktorý bol a aj bude základným pokrmom Slovanov. Chlieb tu spomína aj preto, aby poukázal na to, že Slovania si udržujú svoje tradície a zachovávajú svoju kultúru. Napríklad tým, že prichádzajúcemu cudzincovi ponúkajú chlieb a soľ, ako to ponúkli aj cárovi :

                   „Kto je, ten je; či je on z blízka či z ďaleka:

                       Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.“ /-4

   Vo verši je spomenutá aj ich pohostinnosť, ktorá spočíva v tom, že sú vždy pripravení prijať hosťa s úctou a ponúknuť mu čo potrebuje.

   Básnik v diele opisuje aj iné vlastnosti Slovanov ako je mierumilovnosť, ktorá je jasne zachytená vo verši :

                   „…zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom…“/-11                 

    Na toto nadväzuje ďalšia vlastnosť a to sebestačnosť, ktorou nám autor ukazuje, že Slovania si nikdy nebudú zotročovať iné národy a budú žiť len na svojom území :

                   ,,Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;

                      cudzie nežiada.“ /-12

  
-10-

   V básni si môžeme všimnúť ako autor jasne dáva najavo že Slovania nikdy nevyvolávajú spory a vojny. No na druhej strane sa proti útoku nepriateľa vedia brániť a majú svoju hrdosť, ktorá je opísaná ako ďalší typický znak Slovana vo verši :

                   ,, …oni čelom nebijú, do nôh nepadajú :

                    taká otroč neznáma slovenskému kraju…“ /-13

   Medzi ich ďalšie vlastnosti patrí aj sebavedomie, ktoré dávajú cárovi najavo slovami :

                   „A tí, krutým žezlom čo nad nami vládli,

                         Kdeže sú ? – My stojíme; ale oni padli.“ /-14

   V týchto slovách je opísaná aj vnútorná sila Slovanov, ktorou sa dokázali postaviť proti utláčateľovi a nakoniec zvíťaziť. Týmto ukazujú, že sú silný národ a že sa neboja nepriateľa.
Ich nebojácnosť autor zdôraznil aj vo verši :

                   ,, …tá zem hrobom každému vrahovi stane sa.“/-15

   Smelosť Slovanov je opísaná aj v iných častiach básne. Napríklad:

                   ,, …a junák ti cárovi pozrel okom v oko..“/-16
kde ukazuje veľkú odvahu a vyvoláva pocit nenávisti voči cárovi. Slovanský odpor voči nepriateľovi a túžbu po voľnosti zdôrazňuje ich bojovnosť za slobodu, ktorá je opísaná vo viacerých veršoch:

                        ,, …a mečom za ním Slovan cestu si preráža…“/-17

                   ,, …a meč v jeho pravici strašne sa zvíja…“/-18
Tu si môžeme všimnúť, ako autor dáva do popredia meč, ktorý je symbolom sily a v slovanských rukách je to nástroj na vydobytie slobody.

   Tieto vlastnosti dokazujú to, že Slovania sú mierumilovný národ, ktorý nadovšetko miluje slobodu a je schopný za ňu tvrdo bojovať a to aj za cenu obetovania svojho života, čo je najvyššia forma obety.
V texte je to zachytené týmito slovami:

                 ,, …oj veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí! /-19 Negatívny postoj Slovanov k neprávosti, ktorá vznikla utvorením spoločenských vrstiev, vidíme vo verši :

                 „Pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.“/-20

   

   Druhou postavou v tomto diele je cár, ktorý priam prekypuje negatívnymi vlastnosťami. Je veľmi pyšný, namýšľa si, že je najsilnejší.

                 „Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu.“ /-21

   Je nahnevaný, že Slovania chcú mier, lebo on si ich chce podmaniť a to aj bojom.. Výhráža sa Slovanom takýmito slovami :

                ,, A kto sa proti mojim rozkazom postaví,

                      Beda mu! ten sám sebe záhubu pripraví.“/-22

  
-11-

   Ale toto všetko sú len silné slová, lebo keď prepukne boj, zbabelo sa ukryje medzi svojich vojakov.

   Myslí si o sebe, že je mocný, no tým, že to vyhlasuje, iba skrýva to, čo v skutočnosti je, a to bojazlivý a úbohý panovník, ktorý nevie nič iné, iba sa pozerať na to, ako jeho vojaci jeden po druhom padajú. Nevie ani len zodvihnúť meč a už vôbec sa nedokáže pustiť do boja za svoju vec :                           

             ,, Ale ten nie! – zbroje sa bojí podlá duša:

                 a tu ti o slobodu dobrý ľud pokúša.“/-23