Charakteristika postáv

 
       
V tejto básni sa nachádza kolektívny hrdina. Je to družina slovenských junákov, ktorý predstavujú slovenský ľud. Ďalšia postava je individuálna. Je to cár.

         Najprv autor charakterizuje družinu vonkajším opisom:
„Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“10

         Tento opis slúži autorovi na zobrazenie Slovanov ako kolektívum, preto nepoužil v básni jedného junáka, ale celú družinu. Dal všetkým Slovanom rovnaké vlastnosti, aby zdôraznil ich spolupatričnosť, súdržnosť a silu. Tiež ich použil, aby ukázal jednotnosť Slovanov aj podľa vonkajšieho vzhľadu.

         Autor taktiež zdôraznil a vyzdvihol vnútorné vlastnosti. Samo Chalupka zdôrazňuje pohostinnosť Slovanov, lebo hneď ako prišiel cár na ich územie, išli ho privítať a ponúknuť mu, čo potrebuje:
„…lež Božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi,
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:…“11

         Ďalšia typická vlastnosť Slovanov je pracovitosť, ktorú básnik zachytil vo veršoch:
„…máme pri vernej práci voždy svoj kus chleba.“12

         V tomto verši je zachytená aj slovanská skromnosť. Nepíše sa tu o tom, že by bez práce niečo žiadali. Verná práca im prináša to, čo potrebujú – chlieb. Chlieb je nielen symbolom skromnosti, ale aj symbolom tradícií.
       Nasledujúca typická vlastnosť Slovanov je mierumilovnosť. Píše že Slovania nenapádajú iné krajiny. Autor ju naznačil týmto veršom:
„Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom:…“13

         Z tohoto vyplýva aj ďalšia vlastnosť a to je nedobyvačnosť. Že Slovania si budú strážiť svoje územie a nikdy nebudú rozpínavý a nikdy nebudú útočiť na iné krajiny a nebudú žiadať cudzie:
„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada.“14

         Ďalšia dôležitá vlastnosť je nepoddajnosť. Slovania budú mať slobodu a nebudú patriť nikomu a nikto si ich nepodvolí:
„Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti
vôľu svoju naveky po slovanskej vlasti,
a žiť z našich mozoľov: ale bláhal darmo!
Dal nám Boh zas dobrý deň; zlomili sme jarmo.“15

         Sebavedomosť, hrdosť, nebojácnosť a smelosť sú ďalšími vlastnosťami Slovanov. Dávajú najavo svoju vnútornú silu a to že sa neboja žiadneho nepriateľa či utláčateľa. Dokonca ani Ríma, ktorý je veľmi silný. Tieto verše sú aj varovaním pre cára:

         Sebavedomosť:
„A tí, krutým železom čo nad nami vládli,
Kdeže sú ? – My stojíme; ale oni padli.“16

         Smelosť a hrdosť:
„S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my;
a poznáš, že narábať dobre vieme nimi.“17

         Nebojácnosť:
„…lenže Slovan nejde sa ľakať pýchy jeho.“18
„Mor ho! skríkla a razom na cára sa metá:…“19  
      Azda najdôležitejšou črtou slovenských junákov je to, že sú ochotní obetovať sa za slobodu. Sú ochotní položiť život za to, že si vydobyjú voľnosť pre svoj národ. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály – mier, slobodu, rovnosť a morálne víťazia. Toto vystihujú tieto verše:
„Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vdačne lejú vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!“20

         Cár je postava, ktorá je negatívna. Prichádza a chce si podmaniť Slovanov. Odmieta ich dary, pretože je príliš pyšný. Ďalej si namýšľa, že je najmocnejší:
„Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu:…“21

         Myslí si, že silnými slovami zastraší Slovanov. Vyhráža sa im, že žiadny iný národ nepremohol Rím a že zomrú, ak sa mu nepoddajú: