Mor ho! – obsah diela


        
Samo Chalupka svoju utkvelú a priebojnú myšlienku o práve ľudu na slobodu a rovnosť mohol najlepšie vyjadriť pri takej látke, ktorá svojou historickou presnosťou nepútala príliš tvorivú fantáziu. A to sa mu podarilo najlepšie v hrdinskej básni Mor ho!. Ide o stretnutie slovenských poslov s rímskym cárom. Toto dramatické stretnutie našiel opísané v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry. Ide o stretnutie zo slovanského staroveku a je to skutočná udalosť.

         Rímsky cisár si podmaňuje územia, prekročí Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci ho prišli pozdraviť a ponúkajú mu chlieb so soľou a mier. Pozdravujú ho zo slovami:
„Národ slovenský, kňažstvo i staršina naša,
kroz nás ti, slávny cáre! Svoj pozdrav prináša.“2

        
Vravia cárovi, že sú ochotní mu ponúknuť pohostinnosť ak aj on je mierumilovný a úprimný:
„Ale keď na naše dvere
zaklope cudzia ruka v úprimnej dôvere:
kto je, ten je: či je on zblízka, či zďaleka:
vo dne v noci na stole dar Boží ho čaká.“3
  

         Priamo sa ho pýtajú či prišiel v mieri, alebo si ich chce podmaniť a dávajú mu najavo, že sa nepoddajú:
„…cože mám nesie: či meč, či vetvu pokoja?
S mečom ak ideš: cáre! Meče máme i my;…“4  
      Dobyvačný cár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ:
„… túto zem vašich dedov dostane ľud iný.
A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť,
strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť.“5
        No Slovania sa nezľaknú jeho pýchy, nahnevajú sa na cára:
„Hoj, rozovrela tá krv slovanská divoko,…“6

         Junáci vytasia svoje meče a vrhnú sa na cára s bojovým pokrikom:
„Mor ho!“7

         Cár bol síce odvážny vo svojich rečiach, ale potom ako junáci vytasili meče, tak sa schoval medzi svoje stráže. V nasledujúcich veršoch slovenskí junáci bojujú proti obrovskej presile rímskych légií. Autor sa tu zameriava na opis boja. Síce slovenskí junáci padajú za vznešené ideály, ale morálne
víťazia. To znamená, že položili životy v boji, ale padli za slobodu, za vlasť, za hrdosť.
Rimania a cár vyhrali tak, že zabili všetkých junákov. No toto nemôžeme považovať za morálne víťazstvo, pretože cár nemal žiadne vznešené ideály za ktoré by bol bojoval. Víťazstvo, aké dosiahli Rimania sa nazýva Pyrrhovo víťazstvo podľa kráľa, ktorý zvíťazil v bitke, ale za cenu obrovských strát. Víťaz na bojisku ostáva zahanbený.

         V posledných častiach básne sú opísané pocity cára, ktorý prechádza bojiskom a prehliada si telá svojich mŕtvych vojakov, ktorých je omnoho viac ako slovenských junákov. V žiadnom prípade sa nemôže radovať z víťazstva. V ušiach mu znie pokrik junákov:
„A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“8