Mor ho!

Romantizmus je umelecký smer, určujúca je ideovo estetická koncep­cia v 1. polo­vici 19. storočia. Vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Pretože zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť. Zasiahol výtvarné umenie(E, Delacroix, F. Goya a i.) a predovšetkým hudbu (F. Schubert, R. Schumann,    F. Chopin, F. Liszt, H. Berlioz a i.). Romantizmus bol v podstate reakciou na strohý racionalizmus a na sociálno politické zmeny Francúzskou re­volúciou. Proti konvenciám racionalistického kla­sicizmu postavil dôraz na vypätý subjektivizmus tvorivého indivídua, na pretvá­ra­júcu silu jeho vôle interpretovať v univerzálnych polohách impulzy vychádza­júce z racionálnych zdrojov citu a fantázie. Odklon od an­tických ideálov klasi­cizmu aktivoval v romantizme sklony k zovšeobecneniu individuality, ktorá sa po­nímala ako súčasť prí­rodného diania. Vedúca úloha tzv. filozofie prírody oživila v romantizme iracionálne zretele, cit pre bizarný historizmus a subjektívny vý­klad konfliktných protirečení skutočnosti (tzv. výnimočné charaktery vo výnimoč­ných okolnostiach). Vzhľadom na konkrétnu situáciu či širších, národných celkov, v romantizme sa v rovnakej miere uplatňoval tak aktívno-progresívny, ako aj pa­sívno-rekreačný zreteľ. Termín sa neskôr interpretoval vo viace­rých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí spolo­čenského, politic­kého filozofického, umeleckého a kultúrneho života, ale zasia­hol aj výtvarné umenie a najmä hudbu.
Samo Chalúpka Mor HO !
Samo Chalúpka odráža vo svojej poézii svoje hlboké vlastenecké cítenie. Vrcholom jeho tvorby je báseň Mor ho! Zobrazuje v nej hrdinstvo ľudu v boji za slobodu. Námet čerpal zo Šafárikových Dejín slovenskej reči a literatúry. Báseň má veľmi stručný dej. Rímsky cisár si podmaňuje územia, prekročí Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci ho prišli pozdraviť a ponukajú mu chlieb so soľou a mier. Cisár mier odmieta s poznámkou že zo Slovákov spraví otrokov. Slovenskí junáci sa s pokrikom Mor ho! vrhajú na cisára. Udatní junáci v boji proti presile padnú. Cár vyhrá ale nemá radosť z víťazstva. Prezerá hromady mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie bojový pokrik junákov Mor ho!
V básni sa stretávajú dva protiklady. Na jednej strane túžba po mieri, slobode a na druhej strane zlo a násilie. Slovenskí junáci padnú pre svoje vznešené ideály, morálne vyhrali ale naopak formálny výťaz zostáva na bojisku zahanbený a opustený. Autor kladie dôraz na spolužitie.


  Samo Chalupka

(1812 – 1883)

 

Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812. Od roku 1827 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej (1829). V roku 1830 sa ako dobrovoľník zúčastnil poľského povstania proti cárskemu samoderžaviu, za čo si vyslúžil obdiv a úctu Ľ. Štúra. V roku 1831/32 bol podpredsedom Spoločnosti, kde začal prednášať výklad Kollárovej Slávy dcery. Na túto činnosť neskôr nadviazal aj Ľ. Štúr. V roku 1834 presvedčil listom Štúra, ktorý pol roka pôsobil ako pisár v Uhrovci, aby sa neodkladne vrátil na lýceum. V rovnakom roku sa stal ev. kaplánom v Chyžnom v Gemeri.V roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici a od r. 1840 až do konca života v Hornej Lehote. Bol členom spolku Vzájomnosť (1837) a Tatrína (1844). V 60-tych rokoch bol spoluautorom Memoranda slovenského národa a stál pri vzniku Matice slovenskej. Jeho básnické dielo bolo zhrnuté v básnickej zbierke Spevy Sama Chalupku (1868). Zomrel v rodnej Hornej Lehote v roku 1883.

SAMO CHALUPKA (1812 Horná Lehota – 1883)
– bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
– zúčastnil sa povstania v Poľsku
– po smrti svojho otca pôsobil ako farár v Hornej Lehote do konca svoj. života
– jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie. Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.
– forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr, preto sa stala jeho poézia skutočným majetkom ľudu.
– na radu svojich vrstovníkov chcel napísať dejiny Slovákov, a preto sa dal do rozsiahleho štúdia dejín a do zbierania materiálu. Výsledkom tohto štúdia bola zbierka básní: SPEVY, ktoré mali veľký úspech najmä medzi mládežou. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.
1. Mor ho! – historický spev, idea slobody, vlastenectva a demokracie. Námet našiel u Šafárika, vyzýva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku.
Dejový základ vychádza z historickej udalosti. Autorovi však nešlo o historickú vernosť, ale o oslavu hlbokého vlasteneckého citu, boja za slobodu národa. Preto báseň oduševňovala i ďalšie generácie. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov SNP.
Ukazuje dobyvačnosť Rimanov:
"Slovania! Pozrite po svete:
medzi národy jeho či jeden nájdete,
ktorý by putá minul abo nezahynul,
akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníte šije i vy!
Vedzte, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu:
to moja cárska vôľa, to vám na odvetu."
Vlastnosti Slovanov: mierumilovní, pohostinní, vďační, pracovití
2. básne s Jánošíkovskou tematikou – hrdinstvo ľudu, boj proti feudálom
báseň Likavský Väzeň – (zachytil tu uväzneného Jánošíka, uvažujúceho o svojom osude. Ani v ťažkej situácii neupadá do beznádeje, verí že sa mu podarí dostať na slobodu, aby opäť mohol okolo seba zhromaždiť junákov – bojovníkov)
báseň Králohoľská – (apeluje na svojich rovesníkov, aby povstali proti krivde)
3. básne s protitureckým odbojom Branko, Turčin Poničan, Boj pri Jelšave
Mor ho!
– dej básne (172 veršov) je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály – mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára.
V básni vyzdvihol vlastnosti Slovákov: pohostinnosť, mierumilovnosť, pracovitosť, demokratickosť.

Samo Chalúpka odráža vo svojej poézii svoje hlboké vlastenecké cítenie. Vrcholom jeho tvorby je báseň Mor ho! Zobrazuje v nej hrdinstvo ľudu v boji za slobodu. Námet čerpal zo Šafárikových Dejín slovenskej reči a literatúry. Báseň má veľmi stručný dej. Rímsky cisár si podmaňuje územia, prekročí Dunaj a rozložil si tábor pod Devínom. Slovenskí junáci ho prišli pozdraviť a ponukajú mu chlieb so soľou a mier. Cisár mier odmieta s poznámkou že zo Slovákov spraví otrokov. Slovenskí junáci sa s pokrikom Mor ho! vrhajú na cisára. Udatní junáci v boji proti presile padnú. Cár vyhrá ale nemá radosť z víťazstva. Prezerá hromady mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie bojový pokrik junákov Mor ho!

V básni sa stretávajú dva protiklady. Na jednej strane túžba po mieri, slobode a na druhej strane zlo a násilie. Slovenskí junáci padnú pre svoje vznešené ideály, morálne vyhrali ale naopak formálny výťaz zostáva na bojisku zahanbený a opustený. Autor kladie dôraz na spolužitie.