Obsah diela

Chalupka v tomto diele opisoval skutočnú udalosť z čias Rímskeho panstva. O tejto udalosti sa dočítal v diele Pavla Jozefa Šafárika Dejiny slovanskej reči a literatúry v pôvodnom nemeckom znení Geschichte der slavischen sprache und literatur. Píše sa tu: „Roku 358, v ktorom cisár Konštantín mal svoj zimný tábor v Smiviu, ukazovali sa nové kŕdle Sarmatov, zatisnutých pred rokom ku Karpatským vrchom. Keď ich cisár volal na zodpovednosť, stavali sa sprvoti pokojne, ale skoro, v pokonávaní v Acimincu, nečakane hodili sa s bojovým výkrikom: „Mar ha!“ na cisára, ale boli rímskymi légiami premožení.“ /-2

     Sarmati boli kmeňom, ktorý bol v minulosti považovaný za Slovanov, ale dnes sa vie, že mali iránsky pôvod.

    Samo Chalupka vložil do svojej básne tento motív, aby na ňom mohol dokázať udatnosť Slovanov.

    Pod hradom pri rieke Dunaj sa utáboril rímsky cisár. Slovania prichádzajú, aby pozdravili cisára a ponúkli mu Božie dary: Chlieb a Soľ. Pozdravujú ho smelo takýmito slovami:

            „Kroz nás ty, slávny cáre, svoj pozdrav prináša,

             zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

             to je zem naša, daná Slovanom od Boha.“ / -3

    Slovania mu dávajú najavo, že sú pohostinní ak cudzinec prichádza v dobrej veci:

             „Kto je, ten je; či je on z blízka či zďaleka:

             Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.“ / -4

    Ďalej mu dávajú najavo, že sú slobodným, silným a hlavne jednotným národom a že sa bez boja nepodvolia nikomu. Zdôrazňujú to slovami:

             „Sväté naše heslo je : Sloboda a sláva!“ /-5

    No cára nezaujímajú slová Slovanského ľudu a ostro reaguje:

             „Skloníte šije i vy. Tie krásne roviny,

               túto zem vašich dedov dostane ľud iný.“ /-6

    No Slovania sa cára neboja a s hnevom a mečom v ruke spoločne skríknu:

             „MOR HO!“, /-7

    a vrhnú sa na cára.

    Cár sa veľmi zľakne a skočí medzi svoje stráže. Vtom sa rozpúta krvavá bitka, v ktorej bojuje malá slovanská družina s celými rímskymi légiami. No Slovania sa neboja a bojujú z celého srdca za národ a slobodu vlasti.
-8-

   Po neľútostných bojoch všetci Slovania padnú, no padnú aj rímske légie, ktorých bolo omnoho viac. Aj keď sa v básni píše, že neprežil ani jeden Slovan,čo znamená definitívnu porážku, môžeme povedať, že Slovania morálne vyhrali, pretože položili svoj život za slobodu vlasti a tak preukázali svoju silu, na rozdiel od Rimanov, ktorý síce zvýťazili, no za cenu veľkých strát. Takúto výhru nazývame Pyrrhovo výťazstvo, podľa epirského kráľa Pyrrha.

   V posledných veršoch básne sú zachytené pocity cára, ktoré má po svojom neslávnom víťazstve. Pri prechádzaní sa po bojisku, rozmýšľa nad udatnosťou Slovanov a vôbec nie je šťastný z toho, že vyhral, lebo vidí množstvo mŕtvych tiel, ktoré patria jeho vojakom. Pri jeho uvažovaní mu znie v ušiach výkrik junákov:

                 „ A ty mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

                   kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

                   a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

                   Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.“ /-8