Samo Chalupka – životopis

Samo Chalupka sa narodil 27.2. 1812 v Hornej Lehote ako štvrté dieťa Adama a Anny Chalupkovcov. Bol mladším bratom Jána Chalupku.
Už ako 9 ročný šiel študovať maďarčinu do Šajovského Gemera. Neskôr študoval v Kežmarku a  Rožňave kde sa prejavila jeho láska k literatúre a rodnému jazyku. V roku 1827 odišiel na Bratislavské lýceum študovať filozofiu a teológiu. Tu sa podieľal na študentskom živote a založil „Knihovnu“ a neskôr v roku 1828 „ Spoločnosť pro další vzdělávání se v jazyce českém“ Na Bratislavskom lýceu vynikal spomedzi ostatných a od roku 1830 prednášal Kollárovu Slávy dcéru. V roku 1831 sa tajne zúčastnil na poľskom povstaní a v bojoch pri Holíči
utrpel zranenie – zranenie nikdy nezahojené.

          Potom ako opustil Bratislavské lýceum odišiel na dva roky študovať evanjelickú teológiu do Viedne Po odchode z Viedne sa stal evanjelickým kaplánom v Chyžnom a neskôr v roku 1835 farárom v JelšavskejTeplici. Tu pracoval päť rokov a rozhodol sa oženiť s dcérou úradníka – Eufrozínou Thuránskou (1837).

          Po smrti jeho otca v roku 1840 nastúpil na jeho miesto do Hornej Lehoty ako evanjelický kazateľ kde ostal až do smrti. Dobré vzťahy s Boženou Nemcovou, ktorá propagovala jeho básne v Čechách zapríčinili že sa stal známym u našich západných susedov. V memorandovom a matičnom období dosiahla jeho tvorba vrchol a vstúpila do povedomia celého národa.

          Ku sklonku života oslepol a ochorel. V tomto období ho navštevovali učenci z Ruska a Poľska. Kázaval už len s pamäti v krátkych veršoch a v posledných rokoch mu už bolo zle rozumieť. Ako starec písaval básne na kraj postele kriedou.

          Zomrel na zápal mechúra 19. Mája 1883 v Hornej Lehote. Slávnostne ho pochovalo 10 kazateľov za pomoci učiteľov ktorý spievali štvorhlasne. Je pochovaný v Hornej Lehote v rodinnej hrobke pri manželke a otcovi. Na hrob mu dali slová z Branka: „V pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som“1.