Samo Chalupka

Revolučný pohyb v Európe v prvej polovici 19. storočia nezostal bez ohlasu ani v habsburskej monarchii. Feudálne zriadenie sa ukázalo byť neudržateľným proti prenikaniu kapitalizmu. Februárske parížske udalosti vyvolali revolúciu aj vo viacerých veľkomestách, napr. vo Viedni a v Budapešti.
V predrevolučných rokoch sa pohol aj slovenmský národný život. Iniciatívu v tomto hnutí preberala revolučná generácia mládeže Mladé Slovensko. Zamerala sa predovšetkým na ľudové vrstvy a meštianstvo.
Úsilie mladoslovenského hnutia smerovalo k zjednoteniu národa prostredníctvom jednotného spisovného jazyka a spoločných kultúrnych zariadení. Vo formovaní národného vedomia zohrali veľkú úlohu študentské spolky. Z nich vynímala Spoločnosť česko-slovenská. Namiesto jazykového vlastenectva sa dostali do popredia národné a politické otázky. Členom tejto skupiny bol aj Ľudovít Štúr, podľa ktorého celá generácia dostala meno štúrovci.
Štúrovská generácia reagovala na novú skutočnosť. Slovenskí romantickí spisovatelia sa starali o vernosť národu a materinskej reči, v ktorej videli prostriedok prejavu cítenia, myslenia a konania.
Zásady romantickej literatúry vypracoval Ján Kalinčiak. Vyslovil, že ľudová slovesnosť je podklad, z ktorého má vychádzať národné umenie. Štúrovci sa opierali o ľudovú spoločnosť, využívali jej tematiku / protifeudálny odboj /, prostriedky / reč, obrazy, literárne druhy /.
Priekopníkom v rozvoji romantickej poézie v slovenskej literatúre bol Samo Chalupka. Narodil sa roku 1812 v Hornej Lehote. Študoval v kežmarku, Rožnave a na lýceu v Bratislave. Ako člen Spoločnosti česko-slovenskej začínal svoju literárnu činnosť. Roku 1830 bojoval v poľskom povstaní proti cisárskemu útlaku. Zomrel roku 1883.
Jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka, zbavené akéhokoľvek útlaku. Chcel napísať dejiny Slovákov, výsledkom tohto štúdia bola zbierka básní Spevy. Základný tón Spevov je výzva do boja proti národnému útlaku.
V básni Mor ho! sa zaoberá s tematikou útlaku. Skupina slovenských junákov prišla ponúknuť mier dobývačnému rímskemu cisárovi. Tento ponuku odmietol s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa naň vzhli s výkrikom Mor ho! Autor sa zameriava na opis boja. Do stredu pozornosti postavil protikladné idey. Na jednej strane stojí túžba po mieri, po slobode, rovnoprávnosti, na druhej násilie, zotročovanie, výbojnosť. Slovenskí junáci padajú za vznešené ideály, morálne víťazia. Hodnota básne je vo vyjadrení obrazov o hlbokom vlasteneckom cite jednoduchých ľudí.
Významný okruh tvoria básne s jánošíkovskou tematikou, v ktorých sa ozýva hrdinstvo ľudu proti feudálom: Junák, Kráľoholská, Likavský väzeň. V týchto básňach sa spája myšlienka sociálnej spravodlivosti a národnej rovnoprávnosti. Autor v nich ospieval bojové vlastnosti ľudu i jednotlivcov, ktorí išli neohrozene do boja za pravdu.
Hrdinkosť a vlasteecké cítenie slovenského ľudu vyzdvihol v básňach, ktoré venoval protitureckému odboju: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.
V básni Turčín Poničan sa ukázal autor ako vlastenec demokrat, keď matka, ktorá sa po niekoľkých rokoch stretne so synom v tureckom zajatí, odmietne s ním žiť v Turecku v bohatstve. Rodná zem je jej oveľa milšia. Láska k vlasti tu nadobudla nadosobnú hodnotu, pretože ju nemožno zaplatiť ničím.
Chalupkova celá tvorba je preniknutá duchom ľudovej slovesnosti. Vždy dbal na jasnosť a zrozumitelnosť toho, čo vytvoril. Tým dosiahol, že jeho básne sa stali skutočným majetkom ľudu