Samo Chalupka: Mor ho!

Samo Chalupka: Mor ho!
Literárne obdobie: slovenský romantizmus
Žáner: hrdinská lyricko-epická báseň
Rým: združený
Dej: K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ
a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.
 
Hlavné postavy: rímsky cár
slovanská družina – kolektívny hrdina

Charakteristika hlavných postáv: rímsky cár – reálny, skutočný víťaz boja, pyšný, zbabelý
slovanská družina – morálny víťaz boja,
hrdí, smelí, obetaví, autor ich opisuje ako rovnakých s typickými slovanskými znakmi

Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho
početnejšiemu rímskemu vojsku

Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve

Miesto a čas: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor

Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi

Riešenie konfliktu: Smrť celej slovanskej družiny, ale ich viditeľné morálne víťazstvo.

Vlastný názor na dielo: Naozaj sa mi báseň páčila. Je jasná, bez zbytočne dlhých a nudných úvah autora, ľahko pochopiteľná, nie príliš rozsiahla, má jednoznačnú myšlienku a vyvolala vo mne pocit hrdosti na to, že som Slovenka. Páči sa mi, že sa verše rýmujú a báseň má dej. Rada som si ju prečítala aj nahlas, čo som spravila asi prvýkrát v živote.

 

Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho
početnejšiemu rímskemu vojsku

Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve

Miesto a čas: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor

Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi

Riešenie konfliktu: Smrť celej slovanskej družiny, ale ich viditeľné morálne víťazstvo.

Vlastný názor na dielo: Naozaj sa mi báseň páčila. Je jasná, bez zbytočne dlhých a nudných úvah autora, ľahko pochopiteľná, nie príliš rozsiahla, má jednoznačnú myšlienku a vyvolala vo mne pocit hrdosti na to, že som Slovenka. Páči sa mi, že sa verše rýmujú a báseň má dej. Rada som si ju prečítala aj nahlas, čo som spravila asi prvýkrát v živote.

 

Dej: K cisarovi prichadzuju slovensky poslovia, ktorych Chalupka opisuje ako junakov
vysokych, ani jedle pevnych sta skala. Praktiky podobne otrokarstvu ako napriklad hlboke uklony alebo hadzanie sa na zem pri pohlade na cisara su im nezname. Prinasaju mierove posolstvo od rady starsich ale zaroven cisara varaju. V ich krajine je hriechom ked, sa niekto nadraduje nad ostatnych, ked im chce vladnut. V ich krajine kazdy len na svojom seje a na svojom aj zne. Ich zvykom sice nie je napadat cudzie vlasti (mierumilovnost) ale uz mnoho krat sa cudzi agresori presvedcili o ich sile. Nepriatil si castokrat podrobil krajinu a nazdaval sa, ze z prace jej obyvatelov bude zit naveky ale Boh dal Slovaci sa vymanili spod utlaku, a zem slovenska stala nepriatelovym hrobom. Na zaver sa cisara pytaju ci prichadza ako nepriatel alobo ci prichadza v mieri. Na privitanie a na znak priatelstva podavaju mu chlieb a sol. On vsak tieto dary odmieta. Pysnym hlasom odpoveda poslom, ze rovnako ich vlast ako aj vsetky krajiny, ktore kedy vstanuli v boji proti Rimu, bude dobyta, lud zotroceny a mlady junaci odevedeni. A kto by sa tomuto postavil na odpor sam sebe pripravy zahubu. Posli sa vsak slov cisarovych nezalaknu. Prave naopak, hladia mu rovno do oci, bez strachu. Vytasia mece a akoby jednym hlasom zvolaju "Mor ho!". Cisar sa zo strachu vrha medzi svoju druzinu (nedokazuje, ze ma tolko sily v meci ako pychy). Na poplach sa kazdy vojak chyta zbrane a zrazu je cela slovenska druzina obklucena rimskymi vojakmi. No posli nedbaju, nepriatelov nepocitaju a statocne bojuju (Mor ho! …vol nebyt ako byt otrokom). Vedia ze presilu nepremozu ale ked uz maju padnut tak nech padnu ako vitazi. Junaci bojuju ako kedysi ich dedovia, co branili vlast pred najazdami a ktorych mena sa stali nesmrtelnymi v ludovych piesniach. Posli zomierauju raneny ale bez vydania hlasku, nikdy sa uz nevratia, padli v boji za narod-to neboli. Stavaju sa moralnymi vitazmi. Po skonceni boja stoji cisar na bojisku lez nema dvovod radovat sa z vitazstva.

 

Samo Chalupka: životopis
1812 Horná Lehota – 1883
– bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej
– zúčastnil sa povstania v Poľsku
– po smrti svojho otca pôsobil ako farár v Hornej Lehote do konca svoj. života
– jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie. Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.
– forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr, preto sa stala jeho poézia skutočným majetkom ľudu. Vidi sice mrtvych Slovanov ale takisto aj hromady svojich vojakov leziacich tam bez zivota.
                                  Mor ho!:
– dej básne (172 veršov) je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály – mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára.
V básni vyzdvihol vlastnosti Slovákov: pohostinnosť, mierumilovnosť, pracovitosť, demokratickosť.