Slovenský a český romantizmus

SLOVENSKÝ A ČESKÝ ROMANTIZMUS 

Revoluč. pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani 
habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 – 1849) národné 
hnutie preberá revolučne – demokratická generácia mládeže MLADÉ 
SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok 
predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli 
priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. maď. 
nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemaďarské národnosti. 
Klasicistická konvečnosť sa pociťovala ako vážna prekážka rozvoja 
literatúry a jej spoločenskej účinnosti. Spisovateľ sa už neuspokojuje 
s nezúčastneným výkladom skutočnosti, ale chce sa zúčastňovať na jej 
premene a vyslovovať svoje názory a vyznať svoje city. Tento smer sa 
nazýva preromantizmus. 
SAMO CHALUPKA (1812 – 1883) 
Priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia 
odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu. 
Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja 
proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie 
demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi. 
Najpôsobivejšia báseň je Mor ho!. Ide o romantický útvar ( hrdinský 
spev), ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov 
o hlbokom vlasteneckom cite prostých ľudí. 
Dej je stručný (z Dejín slovanskej reči a literatúry). Skupina 
slovenských junákov prišla ponúknuť rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku 
odmietol a aj národ zotročí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho! 
". Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z víťazstva, keď videl 
tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnosť, 
sloboda), morálne zvíťazia a víťaz zostane na bojisku o hanbou otrokára. 
Ďaľšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Junák, Kráľohorská, 
Likavský väzeň. Básne, venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave, 
Turčín Poničan, Branko. Chalupkove básne boli vždy zrozumiteľné. 
JANKO KRÁĽ (1822 – 1876) 
Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju 
ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básní je 
buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti. 
V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno 
riešiť s prihliadnutím na sociálne problémy. 
Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoči. 
U teto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská. 
Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade 
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Ide o človeka, ktorého ovládajú 
temné sily, v ničom nemôže nájsť uspokojenie. Chce vyslobodiť zaskliatu 
pannu, ale zhynie vo Váhu. Dej sa odohráva v tajuplnom prostredí 
– smutná nočná príroda, rozbúrený Váh. 
Z jeho lyrických básní sa ozýva smútok (osobný). 
V básni Duma bratislavská sa stavia proti odporcom slovenského národa 
a tým, ktorí chcú prekaziť jeho rozvoj. Báseň vyznieva ako triedny 
konflikt medzi utláčaným národom a pánmi zámku. 
Osobný smútok a nespokojnosť básnika vyznieva v básni Orol. 
Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne. 
Náhľady na vzťah medzi národmi vyjadril v básni Slovo a Rodina 
slovanská. U neho sú demokratické a humánne. Jánošíkovská tematika je 
spracovaná vo Výlomkoch z Jánošíka. 
V bás. tvorbe J. Kráľa vrcholí revolučnosť slovenského romantizmu 
a štúrovskej generácie. Jeho hrdina je nespokojný búrlivák. Básne nie sú 
jednotvárne. Sú plné zvratov a prirovnaní. 
V jeho poézii sú zárodky modernej politickej lyriky. 
JÁN BOTTO 
Najmladší štúrovec. Tvoril vo veľmi zložitej a neprajnejšej 
situácii. Vychádzal z ľudovej tvorivosti. Rozvíjal svojské črty 
romantickej balady. Dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz. Využíval 
na presnejšiu predstavu predstavu tragiky : dialóg, zvukomalebné slová, 
skrutkovitosť reči. Najúspešnejšie balady Žltá ľalia a Margita a Besná. 
V balade Žltá ľalia rieši mravný konflikt. Mnaželia sa dajú sľub 
vernosti, ktorý neporušia ani po smrti. Eva ho po smrti Adama porušila 
a Adam si po ňu o polnoci prichádza. Eva zomiera v jeho náručí. V balade 
prevláda dialóg. Záverečný dialóg má rýchly spád. 
Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí 
zomrieť pre žiarlivosť macochy. 
Svoje vlastenecké a protifeudálne ideály, názory vyjadruje 
v Jánošíkovskej tematike. Napísal lyrickú báseň Pieseň Jánošíkova 
a lyricko-epickú skladbu Smrť Jánošíkova. Vznikla v porevolučných 
rokoch, za absolutizmu Bacha. Preto opisuje smrť a nie hrdinské činy. 
Jánošík už len spomína na svoj odboj. Botto vyjadril nálady jeho 
generácie. 
Je to 9 spevová skladba. Predstavuje v 1.časti Jánošíka ako hrdinu, 
kým v druhej romantický konflikt medzi budúcimi veľkými túžbami a tvrdou 
realitou. Je vyvrcholením Bottovej Jánošíkovskej tematiky. Botto 
zdôraznil sociálnu a národnú úlohu Jánošíka. Kráľov Jánošík predstavuje 
aktívnu stránku tradície vo vtedajšom spoločenskom a triednom boji. 
Z mladšej tvorby sú revolučné ideály vyjadrené v básňach K mladosti 
a Pochod. Básnické dielo nie je rozsahovo veľké, zato je dramaticky 
pestré. V poézii našiel prostriedok, ako živiť v ľude vieru v rušných 
časoch národnej a sociálnej neslobody. 
KAREL HYNEK MÁCHA (1810 – 1836) 
Jeho dielo vychádza z problémov doby a jeho životných osudov. 
Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a pokúšal sa aj o drámu. 
Márinka, román Cikáni, a 1.časť zamýš.románu Křivoklad. Nejde o históriu 
ale o vnútornú tragédiu osamelého človeka, kráľa a kata. 
Najvýznamnejšie dielo lyrickoepická skladba Máj. Uplatnil v nej 
všetko, čo v básnickej tvorbe mohol dokázať. 
Skladba má 4 spevy a 2 intermezzá. Epickú osnovu tvorí osud 
zbojníka Viléma, ktorý zabije zvodcu milej Jarmily a pri tom netuší, že 
zabil svojho otca. Popravili ho a Jarmila sa zo zúfalstva utopí. 
Ťažisko Mája je vo vylíčení duševných stavov odsúdeného, ktorý 
uvažuje o zmysle života a vôbec bytia v zmysle filozofie. Odmieta život 
posmrtný, bojí sa ničoty a prázdnoty po smrti.