Tvorba autora

   Samo Chalupka patrí k najstarším štúrovským básnikom. Písal poéziu aj prózu. Na začiatku jeho tvorby mu vychádzali lyrické diela. No neskôr sa preorientoval na národnú a ľudovú epiku.

   Napísal pomerne veľa diel, ale málo z nich vyšlo. Preto mnohé jeho diela zostali len v rukopisoch. Napríklad množstvo českých veršov či už s ľúbostnou, idylickou tematikou a taktiež verše, ktoré sa dotýkali obrany národa.

    Na začiatku svojej tvorby imitoval známych svetových spisovateľov, ako bol Homér, Vergílius, Ovídius či Horácius. Tieto imitácie písal v časomiere.

   V roku 1829 Samo Chalupka vydal svoje prvé veršované dielo pod názvom Čechové před Naumburkem. Neskôr napísal básne, ktoré sa dotýkali slovenskej prírody, Slovenska a jeho krajov. Ide najmä o básne: Večer pod Tatrou, Při návratu do vlasti, Smutek, Toužba po vlasti, Má vlast. Tieto diela boli uverejnené v almanachu Plody. Sú písané v klasicistickom štýle, ale nie čistom.

    Neskôr napísal básne, v ktorých písal o novom pochopení slovenskej ľudovej poézie s využitím jej poetiky a jazyka. Tieto básne boli uverejnené v roku 1834 vo Fejerpatyho novom i starom vlasteneckom kalendári: Koníku môj vraný, Nařek slovenský a Píseň vojenská. Pravopis týchto diel je síce český, ale slovník je slovenský.

    Chalupkovým programom bolo písať literatúru regulujúcu život ľudu. Aj preto preložil a adaptoval na slovenské pomery dielo švajčiarskeho spisovateľa Heinricha Z. Brandweinpesta pod názvom Pálenka otrava.

   Najznámejšie lyrické básne, v ktorých umelecky dopracoval obraznosť ľudovej piesne, sú Sen a Zrada. Angažoval sa v politickom programe národného oslobodenia, čo vyjadril v básniach Vojenská, Juhoslovanom, Bolo i bude, kde vyslovil vieru vo veľkú slovanskú budúcnosť. Tieto diela boli odtlačené v almanachu Plody zboru učencú řeči československé z roku 1836.

   Samo Chalupka je tvorcom historickej epiky. Vytvorenie tohto žánru je dokázané aj na diele z jeho začiatkov: Naumburg, kde píše o Husitskom hnutí.

    Diela Jaro a Při návratu do vlasti sú posledné diela Sama Chalupku,
ktoré napísal v časomiere. Jeho nasledujúce diela boli síce písané po česky, ale objavovali sa v nich prvky príznačné pre strednú slovenčinu.
-4- V roku 1846 uverejnil prvú báseň napísanú po slovensky: Syn vojny = Kozák.V tejto básni zobrazil mladého bojovníka, ktorý neváha položiť život za slobodu svojej krajiny.

    O dva mesiace neskôr, revolučnú prednášku na zbojnícku pieseň pod názvom Jánošíkovská náumka = Likavský väzeň.
Táto báseň vyšla v Spevoch v roku 1868.Tu sa prejavuje básnikov záujem o jánošíkovskú tematiku.

    V básni zachytáva uväzneného Jánošíka, uvažujúceho o svojom osude, ktorý ani v ťažkej situácii nestráca nádej a verí, že sa mu podarí dostať na slobodu.

    Napísal báseň Kráľohoľská, v ktorej spracoval jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa. V tejto básni povzbudzuje svojich súčasníkov, aby povstali proti krivde. Niečo podobné zachytil aj v básni Junák, v ktorej zobrazuje Jánošíka ako ľudového hrdinu, ktorý so svojimi chlapcami bojuje proti pánskej presile. Táto báseň má revolučný podtón.

    Hrdinu z rodu Jánošíkovho zobrazuje v básni s historickou tematikou s názvom Branko. Báseň sa týka tureckej témy. Branko je bojovník za práva ľudu, ktorý udatne bojuje proti krivde a presile. No nakoniec je premožený zradou.
  Hrdinský zápas ľudových bojovníkov a ich odpor k násiliu zachytil
v básniach, ktoré čerpali z obdobia tureckých nájazdov na Slovensko. Sú to básne Boj pri Jelšave a Turčín Poničan. Dielo Turčín Poničan je dráma jednej slovenskej ženy, ktorá je odvlečená do otroctva poturčencom, ktorý pochádza zo Slovenska a vysvitne, že je to syn práve tej ženy, ktorú uniesol. Keď spozná, že je to jeho matka, poprosí ju, aby s ním zostala v Turecku. No ona sa chce radšej vrátiť do rodnej vlasti. Tu si môžeme všimnúť výrazný patriotizmus.

    Vrcholným dielom Chalupkovej hrdinskej epiky je báseň MOR HO!. Napísal ju v čase aktivizácie národného života. Bola vydaná v časopise Sokol v roku 1864.

    V básni povzbudzuje svojich rovesníkov do boja za slobodu a odsudzuje tu nemorálnosť utláčateľov.Verí v silu ľudu,ktorý je schopný postaviť sa proti utláčateľovi.

  
-5-
Celkovo jeho dielo môžeme rozdeliť na štyri hlavné skupiny :

           1.Jánošíkovská tematika : Likavský väzeň

                                                 Kráľohoľská

                                                 Junák

   2. Ľúbostná tematika      : Križiak

                                                 Zrada

                                              Sen

                                               Zabitý

   3. Turecká tematika       : Turčin Poničan

                                              Boj pri Jelšave

                                              Branko

   4. Junácke spevy             : Kozák

                                              Veštba

                                              Vojenská

                                                     Vojín na úmore